Spýtali sme sa majsterky v Xterra triatlone na motiváciu k pohybu

Pretekáš v terénnom triatlone, zvanom Xterra. Disciplínami sú plávanie horská cyklistika a beh v teréne. Aké dlhé sú jednotlivé úseky? Je to vždy rovnaké alebo sa rozsah trate prispôsobuje lokalite?

Svetová séria pretekov Xterra má, v podstate, jednotné dištancie, a to 1,5 km plávania, 30/35 km MTB a 10 km behu. Väčšinou to vychádza tak, že čas víťazky je okolo 3 hodín. Samozrejme existuje mnoho ďalších iných terénnych triatlonov a tam sú objemy väčšinou kratšie. Napr. v rámci Českého pohára (MČR je v polovici júna v Plzni na Boleveckom jazere) je to 0,750-24-7.

V juniorskom veku si bola úspešná v klasickom, olympijskom triatlone. Ako sa líši z pohľadu pretekára od Xterra? Aké sú najväčšie úskalia v teréne v porovnaní s cestou?

Klasický cestný, olympijský triatlon, ktorý má takmer totožné dištancie (1,5-40-10) je výrazne rýchlejší a oveľa viac sa presadzujú výborné plavkyne a bežkyne. Veľmi chudé dievčatá. Odkedy je povolená jazda „v háku” je olympijský triatlon hlavne plavecká a potom bežecká záležitosť. Vylezieš z vody, ideš 40 km bomby v balíku a potom dostihové preteky atletiek...

Xterra je v tomto spravodlivejšia, jednak je časovo dlhšia, ale hlavne vďaka obtiažnosti tratí máš možnosť výsledok veľmi ovplyvniť v tej cyklistickej časti a potom aj v behu. Je oveľa silovejšia a ideš naozaj za seba, v xterra neriešiš žiadny hák - ťažko sa hákuje do korenistého 2 km dlhého výjazdu alebo v technickom zjazde… Máš priestor predať svoje zručnosti v technických pasážach a dosť záleží na skúsenosti a umení rozložiť si sily. Všeobecne sú v Xterra triatlonoch horší plavci, nepláva sa tu tak rýchlo, ale vlastne to ani toľko nevadí, pretože potom máš ten čas a priestor s výsledkom ešte niečo urobiť.

Čo bolo motívom na návrat do sveta triatlonu?

Som človek, ktorý musí byť stále v pohybe. Nikdy som sa v podstate neprestala hýbať, aj keď som mala nejaké oneskorenie (ihneď po ukončení závodnej kariéry, v 24 rokoch). Vtedy som sa hýbala relatívne málo, ale nikdy som niť úplne nepretrhla. Motivátorom môjho návratu k triatlonu bol asi Honza Řehula, ktorý tu rozbiehal Triatlonovú Akadémiu a oslovil ma ohľadom tréningov malých pretekárov.

Povedala som si, že keď im už dávam tie skúsenosti, mala by som im ísť aj aktuálne príkladom. A tak som k tomu kolu začala zase trochu plávať a trochu pridala v behu. A navyše, triatlon je krásny šport. Jednotlivé disciplíny sú sebe vzájomnou kompenzáciou a telo nie je jednostranne zaťažované.

Dnes súťažíš v Xterra v amatérskom hobby režime. Napriek tomu si na Havaji vyhrala MS do 39 rokov. Aký výkonnostný rozdiel je medzi Tebou a najlepšími profesionálkami?

Výkonnostný rozdiel je značný, hoci sa často pohybujem v TOP 10 aj medzi profesionálkami (na MS 9. miesto), tak výkonnosť pretekárok z TOP 5 je naozaj o triedu inde. Najväčšie rezervy mám, paradoxne, asi na bicykli. To je disciplína, ktorá v tréningu vyžaduje najviac času a toho sa mi nedostáva. Závisí však od pretiek do pretiek. Niekde som napríklad 12 minút za víťazkou. Inokedy 18 až 20 minút, napríklad pri pretekách, ktoré trvajú troška viac ako 3 hodiny. To nie je možno také hrozné, ale zároveň je to aj veľmi veľa…

Zaobíde sa pretekár bez špeciálneho tréningu bežeckej techniky v teréne a náročných úsekov na bájku?

Naozaj špeciálnu bežeckú techniku skutočne netrénujem, aj keď by to možno bolo fajn. Pokiaľ čas dovolí, niekedy by som rada vyrazila na nejaký Rock Point bežecký kemp. Na bicykli sa snažím vždy si do tréningu vložiť nejaké technické sekcie. Jednak ma to dosť baví a navyše treba stále tieto veci jazdiť, aby sa človek nebál a dostal to do ruky.

V behu to nijako neriešim, ten beh po plávaní a bicykli, väčšinou už po asi 2/2,5 hodinách pretekov už nie je toľko o technike behu ako skôr o sile. Práve to mi vyhovuje, nie som ľahký atletický bežec, ale skôr taký silový ťažkopádnik. V xterra sú trasy behu mnohokrát v podstate nebehateľné, chodia sa hore aj dole, lezie sa takmer na všetkých štyroch, takže aj bez špeciálnej bežeckej techniky sa človek v podstate zaobíde.

Ako je možné s desiatimi hodinami tréningu týždenne vyhrať majstrovstvá sveta?

Nooo, ono to asi nie je úplne len o 10 hodinách tréningu týždenne, je to veľa aj o tých 25 rokoch tréningu a pohybu, ktoré má moje telo za sebou. Je to veľa o technike a zručnostiach, o skúsenostiach a v neposlednom rade aj o hlave a umení počúvať svoje telo. Mnoho športovcov si práve myslí, že úspech je iba o tréningu a čím viac budú trénovať, tým lepší výsledok budú mať...

Tým nechcem povedať len známe klišé, že sa dá iba ležať a potom sa prebudiť a povedať si, že dnes vyhrám MS - takto to naozaj nefunguje a poctivý tréning je potrebný. Ale chcem tiež povedať, že vo svojom veku a so svojimi skúsenosťami už dnes viem, že si musím sakra strážiť napr. regeneráciu. A že deň, keď síce nemám tréning a som „iba“ v práci, že to pre moje telo naozaj neznamená „voľný deň“. Často si vyberám aj preteky a dávam si medzi nimi aspoň jeden víkend voľno.

Čo si máme predstaviť pod pojmom triatlonová akadémia v Plzni, kde pracuješ? Čo tam máš na starosť?

Triatlonová akadémia Plzeň je organizácia podporovaná Českým triatlonovým zväzom, tu v Plzni ju zastrešuje a stará sa oni olympionik Honza Řehula, bronzový na OH v Sydney 2000. Vychováva triatlonové talenty vo veku 7-18 rokov. Akadémia je rozdelená na 3 tréningové skupiny: 7-9 rokov, 10-15 rokov, 15+

Ja mám na starosť prostrednú skupinu v oblasti cyklistiky, či už cestnú alebo MTB. Spolupracujem v tomto ešte s ďalším plzenským cyklistom Vencou Černým a myslím, že tvoríme v tomto ohľade dobrý tím, s rovnakým názorom na vec.

Inak od pondelka do piatku pracujem na skrátený úväzok v cyklistickom internetovom obchode, kde mám na starosť kompletne objednávky (okrem expedície), výmeny tovaru, reklamácie, komunikáciu so zákazníkmi vo veci objednávok, no a vlastne všetko, čo je potrebné... Práca je to celkom pestrá a robím ju asi aj rada ... inak by som tam nebola, nie ... ?